Máme za sebou roky a zážitky plné smiechu aj sĺz. A rozdielne osudy, no napriek tomu si život bez nej neviem už predstaviť. Nikdy nezabudnem na to, ako sme na Halloweena prudko po tridsiatke divoko žúrovali v centre mesta. Ala prezlečená za Srdcovú kráľovnú, ja za chyžnú. Kým som ja nadránom vo véééľmi veselej nálade šibrinkovala s prachovkou po barovom pulte, Ala tancovala na schodíkoch kankán. Z podniku sme do slova a do písmena vypadli po záverečnej. Alebo keď sme boli na výlete v Maďarsku a ja som tvrdila, že mesto poznám ako vlastnú dlaň. Ona sa na mňa kukala ako na zjavenie a s rehotom poznamenala, že práve obchádzame mestskú radnicu desiatykrát. Keď sme navštívili vešticu... No a tie naše dôverné seansy pri dobrom jedle a víne zrejme ani nemusím opisovať. Dobre nám bolo! Aj je! Len okolnosti sa zmenili. Ja vydatá s dieťaťom, ona single bez decka.
Ešte sa totiž neobjavil chlap, ktorý by stál za to (jej slová!). A len tak mimochodom, tému materstvo s ňou radšej neotvárajte! Pre vaše dobro!!! Nikdy!!! Ja som si už zvykla a nechcem ju zmeniť. Mám ju rada takú, aká je! Lebo za ostrými názormi a hlasom sa skrýva človek s obrovským srdcom. Stretávame sa každý týždeň a moju dvojročnú dcéru už teraz pripravuje na drsný reálny život. Mala by milovať skupinu Queen, Toma Hardyho, politiku a sushi. Tá zatiaľ túto možnosť zaryto odmieta a je naďalej zbláznená do Mira Jaroša, snehuliaka Olafa a v jej srdci má čestné miesto pizza.
A Ala? Nuž Ala po novom miluje Bistro.sk. Donášku jedla nikdy neriešila, stravovala sa v reštauráciách, varila jej mama, doma jedla cukríky a šaláty. Až do momentu, kým nevybehla pre poštu, nepošmykla sa na schodoch a nezlomila si nohu. „Bože, je to také klišé, ale je to pravda! Zdravie je najdôležitejšie. Bez pomoci som úplne stratená, ten single život je fajn, kým sa niečo takéto nestane“ napísala mi minule. Do nemocnice ju vozí otec, cez deň jej robia spoločnosť štýlové barle, cez víkend ja, ďalšie kamarátky, jej mamina, ktorá vždy niečo fajnové ukuchtí. Cez týždeň si objednáva z Bistro.sk, kuriérom dopodrobna porozpráva čo sa jej stalo a nasmeruje ich až do svojej obývačky. Zatiaľ ani jeden neodmietol!
„Pokojne napíš, že bez Bistro.sk by som zomrela! Objednávam si sushi, pizzu, šaláty, domácu kuchyňu, na čo mám chuť. Mám zlomenú nohu, nie pokazený žalúdok,“ píše mi na Facebooku s dvadsiatimi smajlíkmi. Aby som veci uviedla na správnu mieru, Ala by určite nezomrela. Sme tu pre ňu my a už aj Bistro.sk. A v kútiku duše pevne verím, že niekde na ceste je aj ten správny chlap. Ktorý bude dobre vyzerať, bude rád cestovať, bude sebestačný, šikovný, sčítaný, zábavný, bez detí, bez bývalej manželky a tak ďalej. Možno si len smerom do Bratislavy urobil „menšiu“ obchádzku. Cez Mjanmarskú zväzovú republiku...
